Umenie v lese

V blizkosti naseho domu sa nachadza taky zvlastny ukaz. Lesopark. Niezeby bol les alebo park niecim vynimocnym, najma les je na severe Svedska vsadepritomna kulisa. Tento "nas" lesopark je vsak zaroven aj galeriou umeleckych diel. Rada sa tymito miestami z casu na cas prechadzam. Zastavujem sa a niekedy aj premyslam. Umenie ma vyvolavat emocie, a nemusia byt len prijemne.
Niektore kusky mi pripadaju akoby priroda bola ich prirodzenym prostredim. Ake dovtipne! Fantazia a kreativita maju najma takto volne v prirode neobmedzeny rozlet..

Nech sa paci, nahliadnite, vstupne je zadarmo:

Neviem sa rozhodnut, ci aj "exponat" na poslednej foto je tiez umenim, ale inak ako takto si to vysvetlit neviem.

December, mesiac tmy a svetiel

Moji pribuzni a priatelia zo Slovenska ma zvyknu lutovat pre krute severske mrazy, ktorym sa tu dobrovolne vystavujem. S mrazmi sa vsak da vysachovat, napriklad nezdrziavanim sa vonku pokial to nie je nevyhnutne. Do prace, skoly, na nakup ci so psom sa vyjst musi aj v zime, takze zostava jedine - obrnit sa dobrym oblecenim. Dnes mi uz nie je blbe navliect na seba oteplovacky, v povinnej zimnej vybave ich ma kazda vekova kategoria. Nie je mi divne dat si dvojo rukavic, lebo viem, ze prave vrstvenie satstva ma ochrani pred omrzlinami. Co na tom, ze ma za vsetkymi tymi salmi, kapucnami, rukavicami a termo nohavicami vobec nevidno, hlavne ze som mrazuvzdorna :) Mojich blizkych teda vzdy "upokojim" slovami, ze ani nie tak mraz, ale celodenna tma je to najhorsie pocas zimnych mesiacov, najma pocas decembra.

December je rozpoluplny mesiac. Tesim sa nan no aj sa ho desim. Zima je oficialne tu, denne svetlo uvidime najblizsie na dlhsie ako par minut denne az niekedy koncom februara a bez oteplovaciek si po vonku pobeham tiez az na jar. Navyse extremne mrazy a extremne nizky pocet hodin ci minut denneho svetla ludsky organizmus extremne vycerpava.

Pocas mojich stredoskolskych studii nam ucitelka zemepisu vela rozpravala o severskych krajinach, napriklad aj o zime a o tme. Hovorila, ze vo Svedsku a Finsku ludia chodia na terapie svetlom, aby pocas temneho a chladneho zimneho obdobia neupadli do temnoty dusevnej. Neskor som o svetelnych terapiach aj citala, ucitelka nekecala. No a dnes si uz zimu bez obcasnej navstevy svetelnej miestnosti neviem ani predstavit. Skutocne slnecne luce a denne svetlo nenahradi ziadna ziarovka, to ani nahodou. Ale nieco na tych slnecnych miestnostiach bude, lebo pobyt v nich naozaj navodi pocit, ze lezite na slnkom zaliatej plazi. Prvykrat na lehatku slnecnej miestnosti som sa od necakaneho nahleho prilevu radosti takmer nahlas rozosmiala. A usmev mi z tvare nezmizol este zopar hodin po tomto zazitku :)
Pripajam prezentacne video z fitnesscetra a spa, kam sa v zime chodim "vystavovat svetlu", vyhrievat a cvicit. V 36.sekunde je zaber na slnecnu miestnost:

Advent naozaj nemohol "padnut" lepsie ako na december, to mi verte. Ked uz z tmy niet uniku, cele Svedsko sa behom jedneho dna a noci rozosvieti. Nedockavejsi provokativne zaznu advetnu hviezdu o par dni skor. Milujem cestu do prace po prvom advente, ked cez okno autobusu sledujem vsetky tie adventne svietniky a hviezdy v oknach, celu tu svetelnu advetnu vyzdobu na balkonoch, budovach, skolach aj v uradoch. Zo zaciatku som bola v rozpakoch, nerozumela som preco zacinat Vianoce v predstihu, ved ono to do Stedreho dna zovsednie. Ale nezovsednelo. Svetlo, aj ked len umele a jemne gycove rozjasni tvare nas vsetkych tmou vecne unavenych.
Poviem Vam pravdu, mam problem zabalit vsetky svetielka naspat do skatul po Troch Kraloch a kazdorocne sa snazim najst si zamienku ako posunut tento akt na neskorsi termin. Mojmu drahemu, ked este byval solo, sa to raz podarilo predlzit az do Velkej noci - no ani nie tak koli absencii prirodzeneho svetla, ktora v case velkonocnych sviatkov uz nehrozi, ale koli tomu, ze na to jednoducho zabudol :) Adventne a vianocne osvetlenie mu jednoducho splynulo s beznym zariadenim a chvilku sa tusim aj pohraval s myslienkou, ze to tak necha do dalsieho adventu.

pohlad od nas, 24.12. o 14:00

Decembrove svetlo je teda silne fingovane, ale o to vacsi vyznam a symboliku mu Svedi prikladaju. Cely mesiac sa nesie v znameni svetla, nielen advent ale aj oslavy Lucie (13.12.), nositelky svetla, su jednym z vrcholov mesiaca. Kazda skola, okres, mesto zvoli svoju Luciu ktora prinesie svetlo do kazdeho kutika zeme. Neprichadza sama ale so sprievodom nosicov svetla a zhromazdenych pocastuju tradicnymi piesnami a lussebullar (pecivo s kysnuteho  cesta so safranom a hrozienkami). Jeden z najsilnejsich zazitkov mojho zoznamovania sa so svedskymi tradiciami a zvykmi boli prave oslavy Lucie, ked do kostola ponoreneho do tmy a ticha vstupila Lucia so svetlom (horiacimi svieckami) a svojim sprievodom spievajuc Sankta Lucia. Zimomriavky! Sprostedkovane cez youtube to asi nie je ono, ale na predstavu hadam postaci:

Viac a ovela podrobnejsie o svedskej tradicii Lucie sa docitate tu.

Svedske Vianoce

Predstavujete si to asi takto? Zasnezena krajinka, domceky ako zapalkove skatulky, kde-tu rozosvieteny vianocny stromcek, svetielka v oknach, sobi zaprah so Santom na saniach, na cestu im svieti mesiac. A nie ste daleko od pravdy.

Vianoce su krestanskym sviatkom a Svedi, az na par vynimiek, to so svojimi krestanskymi zvykmi neprehanaju - ani na Vianoce. Vianocne sviatky tu vnimam ako viac komercnu zalezitost, no najdu sa taki, ktori na Vianoce aj po ine krestanske sviatky do kostola idu. O specialnych zvykoch tykajucich sa Vianoc som sa vela nedozvedela, ziadne prekrajovanie jablcka, hadzanie orechov, zvonenie zvoncekov, supiny pod tanierom ci medovy krizik na celo. Jednu tradiciu predsa vsak maju, citajte dalej :)

Moj prvy zazitok spojeny s Vianocami sa viaze k vianocnej tabuli - ako inak. Odjakziva som bola dobry jedak a vychutnavac, pripraveny pustit sa do cohokolvek dobre vonajuceho a vyzerajuceho. A svedsky vianocny stol, to je pre neskuseneho zazitok - vsetky chody sa podavaju naraz.

Urcite ste uz poculi o smörgåsbord (citaj smöörgosbuuud), volny preklad tohto slovicka je nieco ako bufetovy stol. V slovencine ho tiez trefne nazyvame "svedsky stol", no uznate, ze pre Svedov je svedsky stol neznamy pojem, volaju si ho teda po svojom.
A teda vianocny stol, julbord, je paleta tradicnych svedskych pokrmov a sklada sa najma z ryb upravenych na studeno aj na teplo, roznych masovych narezov, parkov, köttbullar (masovych guliek, citaj shötbullllar), rebierok, losich steakov, vianocnej sunky, vianocneho syru a roznych priloh, omacok a zavaranin. Niekolko druhov chleba (knäckebröd), zemiaky (varene v supke a tak aj podavane, ocistite si ich priamo na tanieri :) a kde tu sa objavia aj jedla z cervenej kapusty a inych druhov listovej zeleniny. Vseho vsudy, jeden priemerny julbord sa sklada minimalne z 13 chodov. Na vianocnom stole naopak neuvidite polievky, mucne jedla a ani zakusky ci vianocne pecivo - ak neratam pepparkakor (svedsku obdobu medovnikov).
Slovenskym gazdinkam pri tomto vypocte vianocnych pokrmov urcite vlasy dupkom stoja, no nebojte sa mile damy - svedske gazdinky maju na to trik. Vsetky pokrmy, ako som vam ich tu zo siroka menovala, sa daju kupit hotove. Nemyslim si (a neverim), ze existuje mnoho domacnosti a gazdiniek ci gazdov ktori by si komplet vianocne menu zaobstarali zo supermarketu, no nebudem Vam ani klamat. Radsej Vam vylicim svedsku vianocnu pohodu s 13timi chodmi vycarovanu za jedno kratsie popoludnie. Ze sa tu zo sviatocnej tabule nerobi velky humbuk si overujem uz zopar rokov a stale mi to pride rovnako zaujimave ako "tenkrat po prve":


Moje prve Vianoce tu sa niesli v tazkom strese z pohody. "Preco uz konecne kazdy alebo aspon niekto nestresuje? Ved vecerat mame o 2-3 hodinky!". No nedialo sa na moje velke sklamanie nic. Len rodinna pohoda pri sledovani kreslenych pribehov Kacera Donalda, ktore uderom hodiny 15stej kazdorocne (od roku cca 195x) na Stedry den zastavia cele Svedsko. O tejto vianocnej tradicii som predtym uz pocula, no myslela som si, ze je to vtip, az pokial som to nezazila na vlastnej kozi. Snazila som si predstavit moju usilovnu vcielku (mamku), ako si sada k telke spolu so zvyskom rodiny v case, ked pripravy stedrej vecere vrcholia a pokojne sleduje hodinovy program pre deti. A bolo mi do smiechu aj do placu zaroven.
Po hodinke sledovania Kacera Donalda a jeho vernych priatelov zacalo uz niektorym (mne, co som cely den nejedla) aj v bruchat kvilit, no slavnostna vecera stale v nedohladne. Videla som sa uz ako tesne pred polnocou do seba hadzem masove gulky a od hladu nestiham ani prezuvat. No cuduj sa svete, o 17.00 sme zasadli k plne nalozenemu julbord. Na prestrierani som sa velmi ochotne podielala, zakryvajuc tak hlad a zvrusenie z mojej prvej svedskej stedrej vecere. Moj udiv nad tym, ako sa bez stresu da zvladnut priprava stedrovecernej tabule pominul v momente, ked som pochopila, ze jedlo doma pripravene sa na Stedry den uz len zohreje a jedlo v supermarkete kupene sa zbavi obalu a hotovo. Navyse stedrovecerne menu pozostava z velkej casti zo studenych jedal, aky dobry napad!
Sadame k stolu. Ja sa okunam lebo cakam na nejake instrukcie, ze co s cim, ako zacat a ako zakoncit, no ked po chvilke pozorovania vidim, ze na tanier sa kladie vsetko a vsetko naraz, najlepsie kolko sa zmesti, davam sa do toho. Napriek tej hore jedla mi vsak nieco predsa len chyba.

A tu znovu myslim na moju mamku ako dopraza kapra, pod zasterou sviatocne saty, natacky vo vlasoch. Vola na mna, aby som ponalievala dedkovu hruskovicu. Nastupeni pri sviatocnom stole (mamka uz bez nataciek a bez zastery), nikto si nesada, dedusko ako najstarsi clen rodiny nam vinsuje, navzajom sa pobozkame a hrkneme do seba poharik domaceho. Veriaci sa pomodlia a dalej to uz poznate.